Schliemannove poklady prehovorili

Schliemannove poklady prehovorili

Dve významné udalosti z pohľadu historikov zaznamenal rok 1822. Francúz J. F. Champollión rozlúštil tajomstvo egyptského hieroglyfického písma a v Nemecku sa práve narodil budúci archeológ Heinrich Schliemann – najväčší objaviteľ pokladov, aké sa na Zemi podarilo odkryť.

Jeho detský sen – nájsť bájnu Tróju si v dospelosti splnil. O tom, že pri vykopávkach (od roku 1871) uvidí zlato a ďalšie vzácnosti zo života vládcov staroveku veľmi nedúfal. Trpezlivosť a šťastná náhoda však stáli pri ňom.

Pod vrstvou popola a kamenia našiel, ako ho sám nazval „Priamov poklad“ a neskôr v Mykénach v jednom z piatich hrobov, okrem iného svetoznámu „Agamemnonovu masku“.

Dnešní historici a archeológia sa smejú označeniam týchto pokladov. Žijú v presvedčení, že Heinrich Schliemann mal príliš bujnú fantáziu a vo výrokoch sa prenáhlil. Ako sa vedecké autority mýlia a neprávom hania veľkého objaviteľa, podávam svedectvo správnosti jeho tvrdenia. On totiž skutočne vyzdvihol spod zeme v Tróji poklad z doby vlády kráľa Priama a v Mykénach poklady predovšetkým z čias panovania kráľov Atrea a Agamemnona.

Dohady renomovaných odborníkov, kedy došlo k vojne o Tróju pretrvávajú. Spôsobujú to oni sami nedôveryhodnými vyjadreniami. Prevláda názor, že padla do útoku Helénov (Grékov) v 13. – 12. storočí pred n.l. Nezaujíma ich fakt, že Trója a najväčšie strediská gréckeho a krétskeho kráľovstva, zúčastnené na bojových akciách, mali už slávnu minulosť za sebou. Z monumentálnych palácov v Mykénach, Sparte, Knósse, Tróji zostali len ruiny.

Najväčší rozmach všetkých miest zúčastnených v trójskej vojne spadá do 17. storočia pred n.l. Vtedy, presne v roku 1646 pred n.l. zničili Gréci Priamovu Tróju. Pozostatky jej mohutných hradieb sú zo VI. vrstvy osídlenia. ( pozn.Trója obsahuje deväť hlavných vrstiev.)

Najpozoruhodnejšie zlaté umelecké predmety našiel Heinrich Schliemann v II. vrstve z datovania archeológov zodpovedajúcej 22. storočiu pred n.l. Z toho jasne vyplýva, že názov „Priamov poklad“ mal byť iba fikciou objaviteľa. Lenže, to ešte nikto netušil, čo bude nasledovať.

Z Tróje sa vybral Heinrich Schliemann do Mykén. Po preštudovaní údajov zanechaných antickým učencom Pausániom, pustil sa do odstraňovania nánosov zeminy v areáli bývalého paláca, kde predpokladal hroby mykénskych vládcov. Šťastena sa opäť na neho usmiala. Odkryl pováľané náhrobné kamene a päť hrobov. Hrobová výbava pozostávala z množstva predmetov nevyčísliteľnej hodnoty. Najviac však vynikli zlaté masky dospelých mužov a detí. V radostnom ošiali dal vedieť gréckemu kráľovi, že pozerá do zlatej tváre kráľa Agamemnona a na unikátne poklady rodinných príslušníkov. Najkrajšia zlatá maska sa tak uviedla ako symbol dejín celého Grécka. Odborníci sa po preskúmaní nálezov zjednotili v určení doby ich vyhotovenia. Konečný verdikt znel – pochádzajú zo 17. – 16. storočia pred n.l.

V tomto momente dochádza k priamej konfrontácii vedeckých autorít s vyjadreniami Heinricha Schliemanna. Zdá sa, že odborníci v oblasti histórie majú pevné argumenty. Známy „Priamov poklad“ pochádza vraj z 22. storočia pred n.l., „Agamemnonova maska“ s ďalšími pokladmi zo 17. – 16. storočia pred n.l. a k trójskej vojne došlo v 13. – 12. storočí pred n.l.

Ako vidieť vzniká tu poriadny chaos v datovaní. K nemalému údivu ho spôsobilo niekoľko jedincov, čo sa považujú za neomylných znalcov.

Nikto z nich si však nedal námahu skúmať trójske a mykénske zlato. Náhrdelníky, náramky, spony, náušnice, ihlice, prstene sú si navlas podobné, akoby ich stvorila ruka jediného zlatníckeho majstra. Podľa toho by skvosty mali patriť do rovnakého obdobia. Keďže k vojne o Priamovu Tróju došlo bezpečne v 17. storočí pred n.l., zlaté predmety z Mykén sú datované správne do 17. – 16 storočia pred n.l. Problematickým zostáva trójsky poklad. Nájdený bol síce v staršej vrstve, ale keď sa zamyslíte nad tým, že ho Heinrich Schliemann objavil pod jeden a pol metrovou vrstvou popola a kamenia musí vám začať „svitať“. Ten, kto chcel poklad ukryť, musel vykopať jamu (alebo tam už bola), vložiť ho do nej a zasypať. Tým sa dostal do nižšej a staršej vrstvy, ktorá so skutočným obdobím zhotovenia nemá nič spoločné.

Drahocennosti vzhľadom na príliš veľkú podobnosť s mykénskymi musia preto patriť do 17. storočia pred n.l.

Vedecké osobnosti dodnes máta mytológia. Jednoducho jej nedôverujú a rovnako sú skeptickí aj k menám v nej uvádzaných. Je to na škodu každého, kto chce dôkladne poznať starovek. Moje presvedčenie, že postavy z mytológie naozaj žili, podporujú nasledovné dôkazy.

Staroegyptské datovanie rokov veľmi napomohlo rozlúštiť tajomstvo bájnej Atlantídy (Kréty), určenia roku vzniku athénskeho zriadenia, trójskej vojny a presnej doby narodenia a skonu významných osobností staroveku.

Atreus, Aeropé, Agamemnon, Élektra, Kassandra (a jej deti, ktoré mala s Agamemnonom), to je iba zopár mien vybraných z mytológie, ktoré by vedecký svet pri logickom uvažovaní nemusel považovať za vymyslené, ale skutočné. Čosi tomu napovedá mykénska hrobová výbava.

V treťom hrobe vyloženom tepaným zlatom pútali pozornosť artefakty pri žene poukazujúce na import z Kréty. Komu prejavili takto úctu alebo poslednú vôľu? Jedinou významnou Kréťankou na mykénskom dvore bola manželka kráľa Atrea – Aeropé. V tom istom hrobe sa pri ďalšej žene objavilo popri zlatých šperkoch neuveriteľné množstvo korálikov z jantáru. Koho telo uložili k slávnej kráľovne Aeropé? Bola to jej vnučka (dcéra Agamemnona) – Élektra ( v gréčtine znamená jantár).

Piaty hrob ukrýval telesné pozostatky troch mužov. Na tvárach dvoch ležali zlaté masky. Množstvo mečov a dýk so zlatými ozdobami rozprávalo príbehy významných osôb – kráľa Atrea, jeho syna kráľa Agamemnona a vozataja Eurymedonta: Jeden z dôkazov – stéla, bol pri hrobe. Do kameňa vytesaný bojovník na voze poháňa koňa, vedľa stojí postava s vetvičkou (nie s mečom!).

To, že v kameni je vyryté meno zosnulého v krétskom hieroglyfickom písme, nenapadlo nikoho. Použitím rozlúštených samohlások a spoluhlások z hieroglyfov do znakov na stéle prečítame meno ATESERS (ATERASE) = ATREUS.

Neustály rozruch vyvoláva Agamemnonova maska. Postarali sa o to americkí vedeckí pracovníci. Hovoria o podvrhu. Chceli túto masku na expertízu. Nepozdáva sa im precízne vypracovanie. Apelujú na to, že chemické zloženie predmetov zo zlata v novoveku je odlišné od staroveku. Laboratórnymi skúškami by dokázali, že maska nepochádza zo 17. storočia pred n.l.

Pochybnosti teda nevyvoláva len samotný názov, ale aj výroba masky. Heinricha Schliemanna obvinili, že ju dal zhotoviť neznámemu zlatníkovi. Možno závisť, žiarlivosť a nekalé úmysly prinútili tieto osoby k neserióznym krokom. Gréci z pochopiteľných dôvodov masku nezapožičali. Aby sa predišlo podobným špekuláciám, mohli navrhnúť týmto expertom, nech prinesú prístroje do Grécka a urobia skúšky bez porušenia tohto unikátu na ich území, pod dohľadom domácich odborníkov.

Trpké chvíle spôsobujú „Agamemnonovej maske“ tí, ktorí ju spomínajú v rôznych publikáciách a článkoch. Raz sa dozviete, že bola vyzdvihnutá zo štvrtého hrobu inokedy zas z piateho. Jedno je isté, masky mužov z piateho hrobu patrili kráľom Atreovi a Agamemnonovi. V prípade, že najkrajšia a najznámejšia z nich pochádza z piateho hrobu, je určite maskou vládcu Mykén, Argu a dobyvateľa Tróje – Agamemnona

(v múzeu v Aténach).

Spomínaný „Priamov poklad“ má svoj pôvod s najväčšou pravdepodobnosťou na Peloponéze. Kráľovstvá Mykén a Sparty to nemali k sebe ďaleko vzhľadom na príbuzenské vzťahy. Ten, kto zhotovoval šperky pre Mykénčanov, mohol bez problémov vyrábať i pre Sparťanov. Ako sa dozvedáme, najkrajšia žena vtedajšieho sveta Helena, si pri úteku zo Sparty zobrala množstvo zlatých klenotov. V Tróji nimi istotne očarila každého. Počas bojov predpokladala ničivý útok Helénov a rabovanie, preto šperky narýchlo s niekým zakopali. Po páde Tróje si už nemohla (nevedela) spomenúť na miesto úkrytu, alebo musela narýchlo odísť s manželom Menelaom. Z toho sa dá usudzovať, že „Priamov poklad“ nepochádzal z Tróje ale zo Sparty. Najvýstižnejšie ho charakterizuje pomenovanie ako „Poklad Heleny – najkrajšej ženy sveta“ (v múzeu A. S. Puškina v Moskve).

Každý, kto si tento článok prečítal, už vie, že toľko zatracovaný doktor Heinrich Schliemann mal pri svojich „vizionárskych úletoch“ pravdu. Zaslúži si, hoci oneskorene, verejné ospravedlnenie celého vedeckého sveta. Iba jeho šikovnosti môžeme ďakovať, že dnes obdivujeme nádherné výrobky starovekých umelcov, ktoré vlastnili v 17. storočí pred n.l. veľké postavy histórie.

S odstupom času mu možno vytknúť jediné, že podobne ako Pausánia nečítal aj Platónovu povesť o Atlantíde. Istotne by, ako bystrý človek, prišiel na to, že týmto bájnym ostrovom je Kréta (navštívil Krétu a chcel tam kopať...). Mohol odhaliť miesto, kde stál skutočný Knossos (Angličan Arthur Evans našiel len predmestie.), kráľov Minoa, Deukalióna a Idoménea s najvzácnejšími pokladmi Zeme, aké by už žiadny archeológ nedokázal nikdy prekonať.

Zlaté masky objavené H. Schliemannom v mykénskych hroboch.

Zlatá rukoväť dýky z piateho hrobu.


Bronzové meče so zlatými ozdobami.

Za múrmi mykénskeho hradu bolo odkrytích šesť hrobov, v ktorých nachádzali predmety nevyčísliteľnej hodnoty.


Vstup do Atreovej pokladnice.

Hrobka mykénskeho kráľa Aigistha.


Athreova pokladnica (Mykény)

Miesto v Mykénach, kde uložili telesné pozostatky najznámejších obyvateľov.

V trójskom areáli našiel H. Schliemann poklad doby vlády kráľa Priama.

Zlaté čelenky a náušnice patrili pravdepodobne najkrajšej žene sveta - Helene.

Náramky, náušnice, ihlice, čelenky a ďalšie zlaté predmety z trójskeho pokladu.

Zlato a striebro v umeleckom prevedení z mykénskych hrobov.

Zlatý kalich z Mykén s dvoma uchami, na ktorých sú dva holuby. Podobný zlatý pohár len so štyrmi uchami, na ktorých sedelo osem holubov vlastnil kráľ Nestor z Pylu (Peloponéz - Grécko)

Neuveriteľná podobnosť zlatých šperkov a artefaktov z Tróje a Mykén. Vyšli z dielne rovnakého zlatníckého majstra...

Poľná cesta nad starovekým sídlom na Kréte, odkrytým Arthurom Evansom, vedie ku skutočnému palácu najslávnejších krétských panovníkov a k pokladom, ktoré vyriešia najväčšiu záhadu dejin.

Sophia - grécka manželka H. Schliemanna so šperkami najkrajšej ženy sveta - spartskej Heleny ...

dr. Heinrich Schliemann - najslávnejší archeológ histórie.

Jedinečné poznatky z výskumu spracoval Slavomír Chren.

Pripomienky zasielajte na adresu: slavo.chren@post.sk

Vojny v dobe hérojskej

Vojny v dobe hérojskej

Bolo ich viac, no dve svojím významom a rozsahom ovplyvnili dianie v epoche najudatnejších bojovníkov histórie. Zostali v pamäti mnohých generácií a vďaka antickým autorom zaznamenané pre ľudí dneška.

S prekvapením zisťujeme, že o nich vedeli aj starí Egypťania, čím sa potvrdzujú informácie o ich uskutočnení. Pre dobu hérojskú je vymedzené obdobie v dejinách od 19. po 16. storočie pred n.l. Predovšetkým v 18. a 17. storočí pred n.l. žili aj králi a vojvodcovia staroveku, čo sa priamo zúčastnili najväčších bojových operácií, ktoré dnes poznáme ako athénsko – atlantská a trójska vojna. Obe spája výnimočnosť prevedenia, o čom sa nedozviete v žiadnej dostupnej literatúre.

athénsko – atlantská vojna

Došlo k nej v roku 1695 pred n.l. Pre tých, ktorí ešte nevedia proti komu bojovali Athénčania poznamenávam, že to boli Kréťania – vojenská veľmoc na mori a súši.

Vojne predchádzala smrť syna krétskeho kráľa Minoa. Athénsky kráľ Aigeus ho dal zavraždiť (alebo ho sám zabil) po jeho víťazstve na hrách. K invázii Kréťanov ešte nedošlo, no Athénčania museli v určenom období posielať k obetovaniu na Krétu mladých mužov a devy.

Mocenské ambície Minojcov sa po čase prejavili tým, že obsadili (Héraklovou zásluhou) časť Peloponézu a väznením slávneho athénskeho umelca a vynálezcu Daidala so synom Ikarom. Tiahli už na Athény, ale pri Marathóne ich Théseovo vojsko porazilo. Od tohto okamihu sa šťastena začala od Kréťanov odkláňať.

Athénčania postavili tajne v Troizéne (na Peloponéze) lode k napadnutiu Kréťanov. Všetko prebehlo obdivuhodným spôsobom.

Daidalos vyvinul na Kréte nový druh plachiet, pomocou ktorých lode priam „leteli“ po mori. Od špehov sa dozvedel o pripravovanom útoku Thésea na knóssky palác, preto so synom Ikarom zosnovali útek.

Kráľ Minos reagoval tak, že ho s početnou flotilou začal prenasledovať. Jeho úmyslom bolo dokonale potrestať dávny zločin a trúfalosť Athénčanov. Daidalos sa na Minoovo prekvapenie nepokúšal dostať Athén, ale plával smerom na západ. Týmto manévrom odvrátil pozornosť Kréťanov. Pristál na Sicílii, kde ho prijal kráľ Kókalos. Prosba Daidala o pomoc padla na úrodnú pôdu. Minos zakotvil tiež pri brehoch ostrova a s malou skupinou osobnej stráže išiel do paláca. Prvé o čo požiadal, bola očista tela. Z kúpeľa sa už živý nedostal. Oblial sa vraj vriacou vodou ...

Smrť veľkého vládcu zasiahla posádku lodí tak, že sa už bez neho neodvážili vrátiť domov. Po uložení telesných pozostatkov kráľa pod Afroditiným chrámom v Kamikose (dnešné Agrigento) zostali na Sicílii, kde založili niekoľko osád.

Théseus sa dozvedel ako Minos „naletel“ na strategický ťah. Pristál s loďstvom na Kréte a zaútočil na Knossos. Zlikvidoval prekvapenú a neorganizovanú stráž. Zajal budúceho kráľa Deukalióna, ale po vyjednávaniach ho prepustil. Víťaznou odmenou mu mala byť Minoova dcéra Ariadné. Z Kréty sa ponáhľal do Athén, lebo sa obával návratu loďstva, ktoré prenasledovalo Daidala.

Noc ho zastihla pri ostrove Naxos, preto tam pristál. Nasledujúce ráno, keď Ariadné ešte spala, ušiel z Naxu. Dozvedel sa o prichádzajúcom silnom loďstve vojvodcu Dionýsa, spriazneného s Kréťanmi, preto nechal napospas osudu svoju nastávajúcu. Dionýsos počujúc, čo sa prihodilo, čarom svojej osobnosti si získal priazeň Ariadné a stal sa jej manželom. Ariadné už z Naxu nikdy neodišla. Dionýsovi porodila niekoľko detí – najznámejšieho Oinopióna.

Théseus sa vrátil do Athén. Jeho otec kráľ Aigeus práve zomrel, takže mu nič nebránilo, aby prevzal vládu. Zjednotil všetky atické obce, centrom ktorých sa stali Athény. Podľa zachovaných správ, vládol spravodlivo a vykonal ešte veľa obdivuhodných činov.

O athénsko – atlantskej (krétskej) vojne sa dozvedáme aj z rozprávania Egypťanov v povesti o Atlantíde. Podľa nich Athénčania mali spojencov, ktorí však nebojovali po ich boku až do konca. Kto im pomáhal? Mohli to byť jedine atické obce, ktoré neboli zjednotené. Iné kmene a kráľovstvá, najmä z Peloponézu žili ešte v strachu pred Kréťanmi. V pamäti im zostala nedávna okupácia. Možno iba Troizénčania na čele s kráľom Pittheom – Théseovým dedom sa odhodlali pomôcť. Pittheus bol jedným z najučenejších mužov svojej doby a často sa cituje jeho výrok o priateľstve: „ Nezmar nádej splodenú priateľstvom, ale vysoko naplň jej mieru!“

Najdôležitejší aktér porážky Minoovho vojska, po Théseovi – Daidalos sa už späť do vlasti nevrátil. Smútok nad stratou jediného syna zaháňal prácou. Zo Sicílie sa presťahoval na ostrov Sardínia, kde aj v pokročilom veku skonal.

trójska vojna

Či chceme alebo nie, stala sa najväčšou vojnou staroveku. Poznatky z nej prenášali ústnym podaním a neskôr sa prostredníctvom starovekých učencov dostala do pozornosti každého, koho príbeh zaujímal. Väčšina dnešných ľudí pozná iba verziu z Homérovej „Iliady“, no existovali aj písomnosti iných autorov a starovekých Egypťanov, ktoré podávajú udalosti odlišne. Ukážkovú rekonštrukciu najzaujímavejších epizód ponúkam všetkým, čo chcú poznať pravdu o trójskej vojne.

Nenávisť a náznaky vojenskej akcie (len opačne, t.j. zo strany Trójanov) nachádzame po únose sestry kráľa Priama. Na začiatku 17. storočia pred n.l. už mocný vládca Tróje uvažoval o útoku na grécke kráľovstvá, ale odhovorili ho od tohto úmyslu.

O niekoľko rokov nato navštívil budúci kráľ Sparty Menelaos, manžel najkrajšej ženy sveta Heleny, nečakane Tróju. V tom čase Spartu pustošil mor. Prijal a hostil ho samotný Paris. Meneolas, prekvapený pohostinstvom a úctou, ktorú mu preukazovali, pozval Parida do Sparty. Ten s radosťou súhlasil.

Po určitej dobe sa Paris s loďstvom vydali na cestu. Keď prišiel do Sparty, Menelaos musel nečakane odísť na Krétu, pretože mu zomrel ded Katreus. Paris si svojim šarmom získal priazeň Menelaovej manželky Heleny natoľko, že neodmietla ani jeho snahu o spoločný útek. Opustila vtedy deväťročnú dcéru Hermioné, zobrala množstvo zlata a väčšiu časť palácových pokladov. Odišla s nimi tiež Théseova matka Aithra.

Veľká búrka zahnala lode na Cyprus. Odtiaľ sa plavili do fénického Sidónu, kde ho privítal tamojší kráľ. Paris zradne v hodovacej sieni kráľa zabil a s bohatou korisťou odplával. Pretože sa stále obával Menelaovho prenasledovania, niekoľko mesiacov pobudol na Cypre a v Egypte. Nakoniec šťastne doplával do Tróje a oženil sa s Helenou. Trójania ju privítali uchvátení toľkou božskou krásou.

Helena poznala prostriedky lásky, ktoré používala, aby v Paridovi udržala plamennú vášeň. Takto sa do nej nezamiloval len Paris, ale celá Trója. A kráľ Priamos sa zaprisahal, že ju nenechá nikdy odísť. Menelaos po návrate z Kréty, nahnevaný činom, ktorý sa stal počas jeho neprítomnosti, okamžite odišiel za bratom, mykénskym kráľom Agamemnonom. Ten na Menelaovu žiadosť súhlasil s útokom na Tróju iba tak, že sa na ňom zúčastnia viaceré kráľovstvá. Kráľovským synom celého Grécka prezieravo oznámili, že únos Heleny je potupa a urážka ich všetkých.

Trvalo niekoľko rokov, kým sa králi a vojvodcovia Grécka dohodli s Agamemnonom a Menelaom. Vyplávali na more s cieľom najskôr oslabiť sídla vládcov oddaných Priamovi. Keď dosiahli, čo si predsavzali, rozhodli sa zaútočiť na Tróju. Z mora ju obkľúčili a nájazdami sa pokúšali prinútiť trójske vojsko ku kapitulácii. To sa im nedarilo. Takmer rok sa Trójania úspešne bránili a často prechádzali do protiútoku.

Až prírodný živel – zemetrasenie, pomohol Grékom k víťazstvu. Tí vedeli, že Trójania sa obávajú hnevu boha mora a zemetrasení Poseidóna. Jeho posvätným zvieraťom bol býk a kôň. Keďže nepredvídaná pohroma vyľakala Trójanov, vysvetľovali si dar Grékov v podobe koňa ako znak na uzmierenie, preto sa ho neodvážili zneuctiť a zničiť.

Narušené hradby palácového komplexu a znížená ostražitosť Trójanov poskytli v noci Grékom nevídanú príležitosť. Početná prevaha gréckeho vojska pri útoku slávila úspech. Pobili, až na malé výnimky celú Priamovu rodinu a takmer všetkých, čo bojovali na strane Trójanov.

Úspešnému ťaženiu Grékov najviac pomohla kataklizma, ktorá postihla celú egejskú oblasť v 17. storočí pred n.l. Výbuch vulkánu Théra (dnes Santorinské súostrovie) ovplyvnil aj vojnu o Tróju. Dánski vedci zistili, že k nemu došlo v roku 1645 pred n.l. Úryvok z „Iliady“ zachytáva túto katastrofu nasledovne: „... Otec ľudí a bohov (Zeus) zahrmel spôsobom hrozným z výšin a dolu zas zemetras Poseidón otriasol mocne nesmiernou zemou a strmými kopcami horskými. Úpätia, ako aj kopce mnohopramennej Ídy (pohorie v Turecku pomenované krétskymi osadníkmi), všetky sa triasli, i mesto Trója i achájske lode. Zľakol sa Hádes, čo v podsvetí vládne a v strachu zoskočil zo svojho trónu a kričal, či nechce snáď mocný zemetras Poseidón roztrhnúť tamhore zem a očiam smrteľných ľudí i večných bohov odhaliť domov strašný a dusný, čo samým bohom naháňa hrôzu. Takýto hrmot sa dvíhal, keď bohovia začali bitku ...“

Pre porovnanie uvádzam opis s najväčšou pravdepodobnosťou toho istého ničivého prírodného úkazu z povesti o Atlantíde: „... Ale v neskoršom čase nastali zrazu neobyčajne silné zemetrasenia a povodne. Prišiel jeden osudný deň a noc, a tu u vás ( v Athénach) prepadlo sa všetko mužstvo schopné zbrane do zeme, a práve tak isto aj ostrov Atlantis (Kréta) sa prepadol do mora a zmizol...“. Zmienku o pohrome nájdeme aj ďalej: „...Terajší jej stav (athénskej Akropoly) je následkom jednej nadmieru daždivej noci, ktorá ju koldokola rozmočila a spláchla z nej hlinu, za súčasného zemetrasenia a veľkej povodne, tretej pred pohromou, za života Deukalióna (Deukalión II. – krétsky kráľ, otec Idoménea, ktorý bojoval v Tróji )...“.

A tu nastal v chronológií udalostí staroveku nesúlad. Koniec vojny o Priamovu Tróju je spojený s rokom 1646 pred n.l., preto je nutné opraviť údaj o výbuchu Théry, zemetraseniach a vlnách tsunami do tohto roku. Dánski vedci sa pomýlili o jeden rok ...

Agamemnon s Menelaom sa po vojne nerozišli v dobrom a nikdy sa už nevideli. Menelaos sprevádzaný Helenou sa dostal do búrky, ktorá ho zahnala najskôr na Krétu. Odtiaľ sa plavil do Egypta, pretože sa do Sparty mohol vrátiť až po ôsmich rokoch. Zavítal na Cyprus, do Fenície, Ethiópie a Líbye. Všade ho vládcovia privítali pohostinne a štedro obdarovali. Po návšteve Egypta sa už mohol plaviť do vlasti. Pri gréckych brehoch pristál presne v deň, keď Orestés pomstil zavraždenie svojho otca, kráľa Agamemnona.

Trójska pláň - miesto urputných bojov Trojanov a Helénov.

Pahorok Hissarlik ukrýval osídlenia zo staroveku.

Hradby Priamovej Tróje.

Vchod do mykénského hradu, sídlu najslávnejších kráľov Atrea a Agamemnona.

Z Olympu rozhodovali bohovia o osude Trójanov a Grékov.

Poznatky spracoval Slavomír Chren.

Otázky zasielajte na adresu: slavo.chren@post.sk

Slávne osobnosti mytológie ožívajú

Slávne osobnosti mytológie ožívajú

Len nepatrné percento ľudí na Zemi dôveruje mytológii a legendami opradeným postavám. V chronológii dejín existujú miesta, ktoré sú stále zahalené tajomstvami a nikto nemá záujem objasniť ich. Týka sa to najmä Grécka, Fenície, čiastočne Cypru a Egypta.

Úsek je vyhradený predovšetkým obdobiu od 19. storočia pred n. l. po 16. storočie pred n. l. A práve sem zapadajú všetky osobnosti známe ako mýtické, čiže neskutočné. Oni, ale naozaj žili, čo je pre viacerých a najmä vedeckú komunitu – šok.

Použitím staroegyptského datovania rokov, gréckej mytológie a niekoľkých archeologických nálezov je možné doslova vzkriesiť ich dávne jestvovanie, zaznamenať významné udalosti v ich osobnom a spoločenskom živote.

V abecednom poradí ponúkam ukážku „oživenia“ najslávnejších osobností staroveku (Sizyfos, Hérakles, Théseus, Priamos, Paris, Agamemnón, Achilles, Helena I., atď.). Jedná sa o svetové prvenstvo, nakoľko sa ešte nikomu nepodarilo zistiť, kedy a či vôbec žili uvedené celebrity. Od konca 20. storočia pred n. l. do 18. storočia pred n. l. je treba počítať pri niektorých s odchýlkou +/-5 rokov a od 17. storočia pred n. l. s odchýlkou +/- 3 roky, pretože zdroje, z ktorých boli čerpané údaje sa u autorov nepatrne rozchádzajú.

Pod menom osoby je rok s miestom narodenia a rok s miestom ukončenia životnej púte – všetko pred naším letopočtom. Podtým sa nachádzajú málo známe prepojenia na rodinných príslušníkov, prípadne na dokázateľné a už dokázané historické udalosti.

A

Abas

* 1839 Argolis + 1789 Argolis

kráľ Argolidy

Adónis

* 1764 Cyprus (Byblos) + 1745 na hore Libanu

syn Kinyra (Foinixa) a Smyrny

Adrastos I.

* 1816 Troáda + 1770 Troáda

otec Euridyky II. manželky Ilia

Adrastos II.

* 1747 Argolis + 1683 Argolis

otec Euridyky IV., manželky Orfea

Aeropé

* 1712 Kréta + 1680 Mykény

dcéra Katrea, 2. manželka Atrea

Agamemnón

* 1685 Mykény + 1645 Mykény

syn Atrea a Aeropé, mykénsky kráľ

Agénór I.

* 1881 Argos + 1819 Argolis

syn Forónea, bratia – Pelasgos, Iasos a Kár

Agénór II.

* 1826 Egypt + 1756 Foiníkia

fénický kráľ, otec Kadma, Europé, Foinixa

Achilleus

* 1676 Iolkos + 1646 Trója

otec Péleus

Aiakos

* 1754 Oinóné + 1688 Aigína

syn Aigíny, otec Telamóna a Pélea

stavia Tróju kráľa Laomedonta

Aias Malý

* 1708 Lokrida + 1646 Trója

syn Oilea z Lokridy

Aias Veľký

* 1705 Salamina + 1647 Trója

syn Telamóna a Periboie II. pochovaný na myse Rhoiteion

Aigeus

* 1741 Megara + 1695 Athény

milenec Aithry, otec Thésea, athénsky kráľ

Aigisthos

* 1682 Mykény + 1638 Mykény

syn Thyesta a Pelopeie, mykénsky kráľ pochovaný za hradbami

Aineias, Aeneas

* 1687 Dardania + 1628 Dardania, Thrákia, Orchomenos

otec Anchises

Aiolos I.

* 1783 Thesália + 1738 Thesália

syn Helléna, zabitý Aitólom

Aisón

* 1752 Iolkos + 1715 Iolkos

otec Iasóna (Dioméda)

Aithra

* 1730 Pisa (Grécko) + 1643 Athény

dcéra Pithea, matka Thésea

Akamas II.

* 1689 Athény + 1645 Athény, Cyprus

syn Thésea a Faidry, brat Démofonta

Akrisios

* 1822 Argos + 1761 Larissa

otec Danaé, ded. Persea

Alétes

* 1653 Mykény + 1636 Mykény

Orestov vnuk, mykénsky kráľ

Alkippé

* 1759 Athény + 1720 Athény

manželka Métióna, matka Daidalova

Alkména

* 1756 Mykény + 1661 Megara

dcéra Elektryóna, manželka Amfitryóna,

matka Hérakla

Althaimenes

* 1708 Kréta + 1656 Rhodos

syn Katrea, brat Aeropé

Amfitryón

* 1758 Troizéna + 1720 Théby

manžel Alkmény, otec Hérakla

Amyklas I.

* 1837 Argolis + 1788 Argolis

spartský kráľ, manžel Diomédy

Androgeós

* 1729 Knossos + 1713 Oinoé (Megara)

syn Minóa, zavraždený Aigeom pochovaný v Knosse

Andromeda

* 1788 Joppa (Kanaán) + 1739 Tiryns, Argolis

manželka kráľa Persea

Anchises

* 1706 Dardania + 1646 Trója

kráľ Dardanov, otec Aineia

Antigona

* 1719 Théby + 1672 Théby

dcéra Laia a Iokasté, manželka Haimona

Antikleia

* 1730 Efyra ( Korinth) + 1674 Ithaka

matka Odyssea, zviedol ju Sizyfos,

manželka Laerta

Apémosyné

* 1702 Kréta + 1679 Rhodos

dcéra Katreova

Archelaos

* 1603 Mykény + 1560 Kyzikené

Orestov vnuk (Marmarské more)

Ariadné

* 1711 Knossos + 1680 Naxos, Cyprus

dcéra kráľa Minóa

Asklépios

* 1763 Thesália, Tricca + 1659 Epidauros

syn Korónis, lekár

Asterios

* 1782 Kréta + 1730 Knossos

manžel Europé, krétsky kráľ

Atreus

* 1745 Élida, Pisa + 1675 Mykény

Pelopov syn, otec Agamemnona,

mykénsky kráľ

Augeias

* 1720 Élida + 1670 Élida

kráľ Élidy, vnuk Nélea

B

Bellerofón

* 1721 Korinth + 1681 Lýkia (Xanthos)

vnuk Sizyfa, syn Glauka

Bélos

* 1816 Egypt + 1778 Egypt

otec Aigypta, Danaa II. a Pygmalióna

Boiótos

* 1742, Ikaria + 1700 Boiótia

vnuk Aiola I., brat Aiola II.

Bútes II.

* 1739 Athény + 1705 Athény

Athénčan – Argonaut, zabíja ho Héraklés

D

Daidalos

* 1742 Athény + 1670 Sardínia

matka Alkippé, otec Métión

Danaé

* 1807 Argos + 1758 Argos

matka Persea

Danaos I.

* 1895 Argolis + 1848 Argos

jeho pravnuk je Abas

Danaos II.

* 1798 Egypt + 1768 Argos

kráľ v Líbyii a v Argu

Dardanos

* 1818 Lýdia + 1780 Dardania

matka Élektra I.

Déianeira

* 1711 Kalydón + 1664 Trachina

Héraklova posledná manželka, matka Hylla II.

Déidameia I.

* 1720 Athény + 1671 Lapíth. kráľov.

Bútova dcéra, Peirithova manželka

Déifobos

* 1680 Trója + 1646 Trója

syn kráľa Priama

Démofoón

* 1687 Athény + 1635 Athény, Cyprus

syn Thésea a Faidry

Deukalión I.

* 1845 Fthiótis + 1800 Thesália

manžel Pyrrhy, otec Helléna, potopa za jeho vlády

Deukalión II.

* 1721 Knossos + 1645 Knossos

krétsky kráľ, syn Minóa, otec Idoménea, potopa za jeho vlády

Diomédes II.

* 1688 Kalydón + 1611 Daunia (Itália)

syn Tydea

Dionýsos

* 1738 Aitólia, Théby + 1677 Lerna

matka Semelé, ded. Kadmos

Dioskurovia

* 1735 Sparta, Amyklas + 1666 Sparta

Argonauti, nevl. synovia Tyndarea, nevl. bratia Heleny I.

Dóros

* 1780 Thesália + 1738 Korinth

syn Helléna, zabitý Aitólom

E

Élektra I.

* 1835 Frýgia, Lýdia + 1759 Troáda

matka Iasióna a Dardana

Élektra II.

* 1663 Mykény + 1621 Mykény

dcéra Agamemnóna a Klytaimnéstry

Élektryón

* 1772 Týrins, Argos + 1742 Mykény

Perseov syn, mykénsky kráľ

Endymión

* 1815 Kária + 1760 Olympia

otec Aitola

Erechtheus I.

* 1816 Athény + 1756 Athény

syn Pandiona I., otec Kekropa II.

Érigoné II.

* 1649 Mykény + 1601 Mykény

Orestova manželka po Hermióne, Alétova sestra

Erichthonios I.

* 1800 Dardania + 1764 Trója

kráľ v Tróji, Dardanov syn

Erichthonios II.

* 1779 Athény + 1732 Athény

syn Kekropa II., athénsky kráľ

Europé

* 1778 Tyros + 1730 Knossos

dcéra Agénóra II., sestra Kadma, matka Minóa

Eurótas

* 1857 Sparta + 1792 Athény

1. kráľ Sparty, porazený Athénčanmi

Euridyké I.

* 1817 Argolis + 1761 Argolis

ded. Eurótas, otec Amyklas, brat Hyakintos, manžel Akrísios

Euridyké II.

* 1796 Troáda + 1714 Ílion

manželka Ilia, matka Laomedonta

Euridyké III.

* 1774 Élida + 1741 Élida

Pelopova dcéra, matka Alkmény

Euridyké IV.

* 1731 Thesália + 1704 Tempé

Orfeova manželka

Eurystheus

* 1740 Mykény + 1688 pochovaný pri Marathóne

syn Sthenelov, slúži mu Hérakles, mykénsky kráľ

F

Faidra

* 1708 Knossos + 1670 Athény

dcéra Minóa, Théseova 2. manželka

Filoktétes

* 1680 Aiol + 1626 Sicília

pri Héraklovi, keď zomiera zapaľuje hranicu na hore Oité

Fineus

* 1785 Kanaán + 1713 Salmidessos

vládca v Salmidesse - Thrákia, brat Europé

Foinix

* 1790 Kanaán + 1755 Foinikia

brat Europé a Kadma, syn Agénóra II.

Foróneus

* 1915 Argolis + 1858 Argos

založil Forónikón, premenované na Argos, synovia Pelasgos, Agenór I.

Frixos

* 1767 Boiótia + 1701 Kolchida

otec Athamas, zlaté rúno, Argonaut

G

Ganymédes

* 1764 Trója + 1748 Trója

syn trójskeho kráľa Tróa

Glaukos

* 1741 Korint + 1704 Iolkos

syn Sizyfa, otec Bellerofónta

Gordias

* 1766 Frýgia + 1719 Frýgia

kráľ Frýgov

Gorgofoné

* 1772 Tiryns + 1719 Argos

dcéra Perseova

Gras

* 1604 Mykény + ? ? ?

Orestov vnuk

H

Harmonia

* 1788 Samothraké + 1733 Búthoe

manželka Kadma

Hekabé

* 1705 Epeiros + 1646 Trója

2. druhá manželka kráľa Priama

Hektór

* 1687 Trója + 1646 Trója

syn Priama a Hakabé

Helena I.

* 1681 Amyklas + 1638 Sparta

dcéra Tyndarea a Lédy, najkrajšia žena sveta

Hellén

* 1802 Thesália + 1754 Thesália

syn Deukalióna I. a Pyrrhy, nájsl. rody Iónovia,

Achájci, Aiolovia, Dórovia

Hérakles

* 1740 Théby + 1664 hora Oité

syn Amfitryóna a Alkmény

Hermioné

*1665 Sparta + 1624 Mykény

dcéra Heleny I. a Menelaa

Hésioné

* 1715 Trója + 1650 Milétos

dcéra Laomedonta, sestra Priama

Hippodameia I.

* 1772 Élida + 1712 pochov. v Olympii

Pelopova manželka

Hippodameia II.

* 1720 Athény + 1661 Lapith. kráľovstvo

Peirithova manželka

Hippokoón

* 1742 Sparta + 1688 Sparta

kráľ Sparty s 12. synmi

Hippolytos

* 1689 Athény + 1670 Troizéna

syn Thésea a Antiopé

Hyakinthos

* 1819 Argolis + 1801 Sparta

ded. Eurótas, brat Euridyky I.

Hyllos II.

* 1683 v zemi Fajákov + 1665 Kronov. more

Héraklov syn

CH

Chlóris

* 1740 Théby + 1684 Pylos

matka Nestora, manželka Nélea, dcéra Nióby

Chryses

* 1820 Thesália + 1771 Boiótia

otec Minya, založil Orchomenos

I

Iasión

* 1818 Lýdia + 1794 Samothraké

matka Élektra I., brat Dardanos

Iasón

* 1735 Iolkos + 1654 Korinth

otec Aisón, vodca Argonautov

Idomeneus

* 1703 Knossos + 1627 Kalábria

syn Deukalióna II., vnuk Minóa, kráľ Kréty

Ifigeneia

* 1661 Mykény + 1637 Braurón

dcéra Agamemnóna a Klytaimnéstry

Ikaros

* 1712 Athény + 1695 Ikária

syn Daidalov

Ilos I.

* 1799 Dardania + 1758 Ilion

brat Erichthonios I., otec Laomedonta

Ión

* 1761 Athény + 1732 Athény

syn Xútha a Kreúsy, athénsky kráľ

K

Kadmos

* 1801 Tyros + 1733 Búthoé, Ilýria

syn Agenóra II., brat Europé, 1. thébsky kráľ

Kalchas

* 1711 Trója + 1642 Kolofón

veštec

Kandaón

* 1681 Boiótia, Hyria + 1660 Ortygia, Delos

prezývka Órióna, syn Euryalé

Kassandra

* 1674 Trója + 1645 Mykény

dcéra Priama, synovia Teledamos a Pelops II.

Kassiopeia

* 1809 Joppa ( zem Filištíncov ) + 1777 Joppa

matka Andromédy

Kastor

* 1735 Amyklas + 1666 Sparta

brat Polydeukes – Dioskúrovia

Katreus

* 1728 Knossos + 1656 Rhodos

syn Minóa, otec Aeropé

Kefalos

* 1761 Athény + 1724 Kefallénia

manžel Prokris – dcéry Erechthea

Kéfeus I.

* 1820 Ethiópia + 1777 Joppa

otec Andromédy

Kekrops I.

* 1867 Athény + 1811 Athény

1. athénsky kráľ

Kekrops II.

* 1796 Athény + 1752 Megara

syn Erechthea I.

Kleola

* 1716 Élida + 1687 Mykény

1. manželka Atrea

Klymené

* 1711 Kréta + 1661 Nauplios

sestra Aeropé, dcéra Katrea, manželka Nauplia II.

Klymenos I.

* 1814 Élida + 1785 Élida

kráľ v Élide, zvrhnutý Endymiónom

Klymenos II.

* 1765 Orchomenos + 1720 Orchomenos

kráľ v Orchomene

Klytaimnéstra

* 1684 Amyklas + 1638 Mykény

dcéra Tyndarea, manželka Agamemnóna

Kréte

* 1776 Kréta + 1740 Kréta

alebo Perséis, matka Pasifaé

Kreúsa

* 1778 Athény + 1708 v Aigialau

Achaiova a Iónova matka

L

Laertes

* 1734 Argos + 1635 Ithaka

otec Odyssea

Laios

* 1741 Théby + 1708 Delfy

otec Oidipa, kráľ Théb

Lakedaimón

* 1838 Taygetos + 1750 Sparta

kráľ Sparty, manželka Sparta

Laomedón

* 1769 Trója + 1705 Trója

kráľ Tróje, otec Ilos I.

Latinos

* 1644 Aiaia + 1586 Itália

syn Odyssea a Kirké

Léda

* 1710 Aitólia + 1638 Sparta

manželka Tyndarea

Leukos

* 1686 Kréta + 1645 Kréta

kráľ Kréty, zviedol Idoméneovu manželku Médu,

vyhnal a zavraždil ju

M

Maira

* 1705 Epeiros + 1646 Trója

tiež Hekabé, 2. manželka Priama

Machaón

* 1711 Messénia + 1646 Trója

syn Asklépia, lieči Grékov v trójskej vojne

Médeia

* 1731 Kolchida + 1661 Korinth

manželka Iasóna aj Aigea, dcéra Aiéta Kolchida

Médos

* 1698 Athény + 1658 Kolchida

syn Aigea a Médeie

Memnón

* 1683 Ethiópia + 1646 Trója

ethiópsky kráľ

Menelaos

* 1684 Mykény + 1628 Sparta

syn Atrea a Aeropé, spartský kráľ

Menestheus

* 1710 Athény + 1646 Trója

kráľ Athén po Théseovi

Meropé I.

* 1760 Thesália + 1720 Thesália

manželka Sizyfa

Meropé II.

* 1676 Chios + 1637 Chios

dcéra Oinopióna, vnučka Ariadné

Métión

* 1762 Athény + 1730 Athény

syn Erichthónia, brat Pandióna II.

Midas

* 1750 Bromio + 1708 Frýgia

kráľ Frýgov po Gordiovi

Minós

* 1749 Knossos + 1695 Sicília

matka Europé, krétsky kráľ

Minyas

* 1799 Orchomenos + 1744 Orchomenos

otec Chryses, kráľ v Orchomene

Mnésimaché

* 1711 Kalydón + 1664 Trachina

posledná Héraklova manželka, syn Hyllos II.,

tiež uvádza ako Déianeira

N

Nauplios I.

* 1764 Argolis + 1691 Nauplios

s egyptskou posádkou založil Nauplios

Nauplios II.

* 1724 Nauplios + 1636 Nauplios

manžel Klymény – sestry Aeropé, otec Palaméda

Néleus

* 1755 Élida + 1673 Isthmos

brat Pélias

Neoptolemos

* 1658 Iolkos + 1635 Delfy

syn Achillea a Deidameie II.

Nestór

* 1708 Pylos + 1588 Messénia

otec Néleus, žil v troch storočiach

Nióbe

* 1777 Eneta + 1732 hora Sipylos

sestra Pelopova

Nisos

* 1739 Megara + 1721 Athény

vládol nad Nisou v Korinte, brat Aigea

O

Odysseus

* 1703 Ithaka + 1626 Ithaka

kráľ Ithaky

Oibalos

* 1768 Sparta + 1714 Sparta

2. manžel Gorgofony

Oidipus

* 1721 Théby + 1687 Kolónos

syn Laia

Oinomaos

* 1806 Élida, Pisa + 1756 Isthmos

otec Hippodameie I. Pelopovej manželky

Oinopión

* 1694 Naxos + 1638 Chios

syn Ariadné a Dionýsa

Orestés

* 1655 Mykény + 1585 Oresteia

mykénsky kráľ, syn Agamemnóna, brat Élektry II.

Orfeus

* 1738 Thrákia + 1698 Leibethra

najslávnejší hudobník, Argonaut

Orneus

* 1781 Athény + 1747 Athény

brat Metióna a Pandióna II.

Órión

* 1681 Hyria, Boiótia + 1660 Delos

najkrajší muž, aký kedy žil

P

Pafos

* 1776 Cyprus + 1706 Cyprus

syn Pygmalióna, otec Kinyra

Palamédes

* 1691 Naupolis + 1647 Trója

syn Naupolia II.

Pandión I.

* 1838 Athény + 1800 Athény

syn Kekropa I. otec Erechthea I.

Pandión II.

* 1761 Athény + 1723 Megara

brat Métióna, otec Erichthonios, syn Aigeus

Paris

* 1686 Trója + 1646 Trója

syn Priama a Hekabé

Parthenopaios

* 1704 Théby + 1686 Théby

zomiera v bitke 7. proti Thébam

Pasifaé

* 1746 Kréta + 1702 Knossos

manželka Minóa, dcéra Perséis (Kréty)

Patroklos

* 1682 Aigína + 1646 Trója

Achillov druh v trójskej vojne

Peirithoos

* 1741 Magnézia + 1668 Mollos

priateľ Thésea, Lapith, otec Ixión, manželka Deidameia I.

Pelasgos I.

* 1884 Arkádia + 1819 Argolis

syn Forónea, bratia Iasos, Agenór I., Kár

Péleus

* 1724 Aigína, Lokrida + 1645 ostrov Ikos

brat Telamóna

Pelias

* 1745 Élida + 1676 Iolkos

brat Néleus

Pelopeia

* 1710 Sikyón + 1675 Mykény

dcéra Thyesthova, 3. manželka Atrea

Pelops I.

* 1786 Eneta + 1689 Olympia

manžel Hippodameie I., kráľ v Élide

Pénelopé

* 1674 Sparta + 1616 Mantineia

manželka Odyssea

Penthilos

* 1622 Mykény + 1574 Lesbos

syn Oresta a Erigoné II. otec Grasa

Periboia I.

* 1771 Sikyón + 1685 Korinth

kráľovná v Sikyóne, vychovala Oidipa

Periboia II.

* 1722 Athény, Megara + 1686 Salamina

manželka Telamóna, matka Veľkého Aianta

Periboia III.

* 1701 Sparta + 1648 Mantineia

matka Penelopé, manželka Ikária – brata Tyndarea

Perséis

* 1776 Kréta + 1740 Kréta

matka Pásifaé

Perseus

* 1790 Argos + 1744 Tiryns, Mykény

matka Danaé

Pittheus

* 1748 Élida + 1676 Troizéna

otec Aithry, ded. Thésea, brat Atrea

Podaleirios

* 1712 Messénia + 1640 Syrnos

syn Asklépia, lieči Grékov v trójskej vojne

Polybos

* 1774 Sikyón + 1689 Korinth

kráľ v Sikyóne – Korinth, vychoval Oidipa

Polydeukes

* 1735 Amyklas + 1666 Sparta

brat Kastora - Dioskúrovia

Polydóros II.

* 1666 Trója + 1646 Trója

Priamov najmladší syn, ukameňovaný

Polypoietes

* 1633 Thesprótia + 1592 Thesprótia

syn Odyssea a Kallidiké

Polyporthis

* 1635 Ithaka + 1601 Ithaka

syn Odyssea a Penelopé

Priamos

* 1721 Trója + 1646 Trója

syn Laomedonta, trójsky kráľ

Proitos

* 1820 Argos + 1736 Tíryns

brat Akrisia, vyspal sa s Danaé – matkou Persea

Prokris

* 1767 Athény + 1727 Athény

manželka Kefala, dcéra Erichthónia (Erechthea)

zvedená Mínom

Pygmalión

* 1796 Egypt + 1750 Cyprus

syn Béla, otec Pafa, vládol na Cypre

Pylos, Pylas

* 1782 Megara + 1728 Pylos, Élida

otec Pýlie – matky Aigea

Pyrrha

* 1841 Athény + 1800 Thesália

manželka Deukalióna I., matka Helléna

R

Rhadamanthys

* 1747 Knossos + 1660 Ókalea

brat Minóa, matka Europé

S

Salmonéus

* 1760 Thesália + 1744 Salmónia

brat Sizyfa, thesálsky kráľ

Sarpédón

* 1746 Knossos + 1690 Kilíkia

brat Minóa

Semelé

* 1755 Théby + 1738 Théby

matka Dionýsa

Sizyfos

* 1761 Thesália + 1693 Korinth

kráľ Korinthu, syn Aiolov

Skamandros

* 1865 Kréta + 1825 Troáda

Kréťan v Troáde, kráľovský syn

Skeirón

* 1769 Megara +1696 Eleusína

ded. Pélea a Telamóna, zabil ho Théseus

Skythes

* 1704 Hylaia + 1651 Skýtia

1. kráľ Skýtov

Smyrna

* 1788 Cyprus, Byblos + 1764 Cyprus

dcéra Kinyra, matka Adónisa

Sparta

* 1835 Sparta + 1791 Sparta

manželka Lakedaimóna

Sthenelos

1759 Argolis + 1720 Mykény

kráľ v Mykénach

T

Tantalos

* 1818 Sipylos, Lýdia + 1770 Sipylos

otec Pelopa I.

Teiresias

* 1779 hora Kyllénos + 1683 Hestíaia

veštec

Tektamos

* 1763 Thesália + 1730 Kréta

Dórov syn

Telamón

* 1724 Aigína, Lokrida + 1644 Salamína

brat Pélea

Télefassa

* 1822 Kanaán + 1759 Thrákia

manželka Agenóra II. matka Kadma,

Europé, Foinixa

Télefos

* 1704 hora Partheios + 1656 Mysia

syn Hérakla a Augé

Télegonos

* 1643 Aiaia + 1577 Ithaka

syn Odyssea a Kirké

Télemachos

* 1657 Ithaka + 1591 Aiaia

syn Odyssea a Penelopé

Temenos I.

* 1866 Argos + 1805 Stymfalos

syn Pelasga I.

Temenos II.

* 1632 Théby + 1584 Argos

bojuje s Tisamenom – Orestovým synom,

vládne v Argu

Teukros I.

* 1827, Dardania, Athény + 1785 Troáda

kráľ Teukrov, syn Skamandrov

Teukros II.

* 1684 Salamína + 1636 Cyprus

bojuje pri Tróji, otec Telamón, matka Hesióne

Théseus

* 1713 Troizéna + 1666 Skyros, Euboia

syn Aigea a Aithry, athénsky kráľ

Thetis

* 1710 Iolkos + 1637 Iolkos

matka Achillea, manželka Pélea

Thyestes

* 1742 Élida, Pisa + 1678 Kythéra

brat Atrea, otec Pelops, mykénsky kráľ

Tisamenos

* 1634 Mykény + 1606 Mykény

syn Oresta a Hermióny, má syna Kométa

Tlépolemos

* 1678 Efyros + 1628 Itália

syn Hérakla a Astyoché

Trós

1782 Dardania + 1747 Troáda

otec Erichthonios I., trójsky kráľ

Tydeus

* 1726 Kalydón + 1686 Théby

otec Dioméda II., ktorý bojoval v Tróji

Tyndareós

* 1732 Sparta, Amyklas + 1634 Sparta

spartský kráľ, otec Heleny I., - najkrajšej ženy sveta

Tyrrhénos, Tyrsénos

* 1645 Lýdia + 1601 Tyrrhénia, Itália

Otec – kráľ Atys, doviedol lýdskych vysťahovalcov

do Etrúrie, vzdialený potomok Hérakla a Omfalé.

V roku 1627 obsadili sever. Toskánsko – Tyrrhéniu.

Doba života najvýznamnejších mužov a žien staroveku

M u ž i

P.č. Meno žil / rokov P.č. Meno žil / rokov

1. Adónis 19 44. Kalchas 69

2. Agamemnón 40 45. Kandaón 21

3. Agénór II. 70 46. Kastor 69

4. Achilleus 30 47. Katreus 72

5. Aigeus 46 48. Kekrops I. 56

6. Aigisthos 44 49. Laomedón 64

7. Aineias, Aeneas 59 50. Latinos 58

8. Aiolos I. 45 51. Leukos 41

9. Alétes 17 52. Menelaos 56

10. Amfitryón 38 53. Menestheus 64

11. Androgeós 16 54. Midas 42

12. Asklépios 105 55. Minós 54

13. Asterios 52 56. Minyas 55

14. Atreus 70 57. Nauplios II. 88

15. Augeias 50 58. Neoptolemos 23

16. Daidalos 72 59. Nestór ?

17. Dardanos 38 60. Nisos 18

18. Démofoón 52 61. Odysseus 77

19. Deukalión I. 45 62. Oidipus 34

20. Deukalión II. 76 63. Oinopión 56

21. Dionýsos 61 64. Orestés 70

22. Dioskurovia 69 65. Orfeus 40

23. Dóros 42 66. Palamédes 44

24. Élektryón 30 67. Paris 40

25. Eurótas 65 68. Patroklos 36

26. Eurystheus 52 69. Pelops I. 97

27. Filoktétes 54 70. Perseus 46

28. Foinix 35 71. Pittheus 72

29. Ganymédes 16 72. Polydeukes 69

30. Gordias 47 73. Priamos 75

31. Hektór 41 74. Pygmalión 46

32. Hellén 48 75. Sizyfos 68

33. Hérakles 76 76. Sthenelos 39

34. Hippolytos 19 77. Tantalos 48

35. Hyakinthos 18 78. Teiresias 96

36. Chryses 49 79. Télemachos 66

37. Iasión 34 80. Théseus 47

38. Iasón 81 81. Thyestes 64

39. Idomeneus 76 82. Tisamenos 28

40. Ikaros 17 83. Tlépolemos 50

41. Ilos I. 41 84. Trós 35

42. Ión 29 85. Tyndareós 98

43. Kadmos 68 86. Tyrrhénos 44

Ž e n y

P.č. Meno žila / rokov P.č. Meno žila / rokov

1. Aeropé 32 22. Chlóris 56

2. Aithra 87 23. Ifigeneia 24

3. Alkména 95 24. Kassiopeia 32

4. Andromeda 49 25. Kassandra 29

5. Antigona 47 26. Kleola 29

6. Ariadné 31 27. Klymené 50

7. Danaé 49 28. Klytaimnéstra 46

8. Élektra I. 76 29. Kréte 36

9. Élektra II. 42 30. Léda 72

10. Érigoné II. 48 31. Médeia 70

11. Europé 48 32. Niobé 45

12. Euridiké II. 82 33. Pasifaé 44

13. Euridiké III. 33 34. Pelopeia 35

14. Euridiké IV. 27 35. Pénelope 58

15. Faidra 38 36. Perséis 36

16. Gorgofoné 53 37. Pyrrha 41

17. Harmonia 55 38. Semelé 17

18. Hekabé 59 39. Smyrna 24

19. Helena I. 43 40. Sparta 44

20. Hermioné 41 41. Télefassa 63

21. Hippodameia I. 60

KRÉTA - fontána v Heraklióne s výjavmi morského bôžika TRITONA, ktorý pomáhal Argonautom v severnej Afrike.

KRÉTA - schody a základy obydlia v "obilnicovej jame", pochádzajú z doby vlády kráľa Minoa.

KRÉTA - Významná ostrovná ríša dávnych čias - bájny ATLASOV OSTROV resp. ATLANTÍDA, ATLANTIS (pohľad z lietadla)

TRÓJA - ILION - pozostatky hradieb mesta, ktoré preslávil kráľ Priamos.

Trójska pláň - miesto veľkej bitky Grékov a Trójanov v 17. storočí pred n. l.

Memnónove sochy v Egypte. Kráľ Memnón bojoval a padol v Tróji.

OLYMPIA - najúchvatnejšie športové slávnosti sa konali pod Kronovým vrchom už v 18. storočí pred n. l.. Ich zakladateľom bol kráľ Pelops I., syn Tantalov

DELPHI - osudové miesto viacerých osobností staroveku

ATHÉNY - Dnes moderné hlavné mesto Grécka, v dávnych dobách centrum atického kráľovstva s najznámejším panovníkom Théseom

MYKÉNY - zrúcaniny hradu postaveného v 18. stor. pred n. l. kráľom Perseom. Tu sa narodili aj budúci králi Agamennon a Menelaos

TÍRYNS - ruiny hradu, kde vládol kráľ Perseus

IZRAEL LIBANON - na území týchto štátov žili v 18. storočí pred n. l. najvýznamnejší členovia kráľovskej rodiny Féničanov

dnešná Haifa

dnešný Jerusalem

Najväčší podiel a vďaka pri propagácií starovekých kultúr na Slovensku patrí Dr. Vojtechovi Zamarovskému. Na fotografiách z Trenčína, pri preberaní "Olympijského rádu".

Výskum previedol a spracoval Slavomír Chren.

Podrobnejšie informácie dostanete na adrese: slavo.chren@post.sk