Dovtedy viacerí nedokázali určiť ani jej presnú polohu. Na benátskej mape zo 16. storočia, je na mieste, kde ju objavili, názov – Andilalo.
Pritom takmer tisícdvesto rokov sa konali pod vrchom boha Krona najúchvatnejšie športové a umelecké slávnosti antického sveta.
Základom hier bol posvätný mier medzi tromi kráľmi Helady (Grécka), zvečnený na disku a uložený v Hérinom chráme roku 776 pred n.l.
Najväčšou poctou pre víťaza sa stal veniec z listov olivy. Starovekí veštci prisudzovali olivu k hornému kĺbu na palci, údajnému sídlu mužnosti a sily.
Prapôvod hier v Olympii sa ale nekončí rokom 776 pred n.l. Existuje dostatok dôkazov, že hry v Élide (oblasť v okolí Olympie) usporadúvali najmenej o tisícročie skôr ako je uvedený letopočet. Najstarší doklad, že sa v Olympii konali hry v predantických časoch je pretekársky voz z terakoty, ktorý vykopal W. Dörpfeld (spolupracovník H. Schliemanna v Tróji) datovaný do roku 1.800 pred n.l.
Týmto letopočtom sa prvá olympiáda dostala k hraniciam mýtov. Kto potom hry založil?
Najrozšírenejšia verzia tvrdí, že sú dielom najväčšieho starogréckeho hrdinu Hérakla. Po návrate Argonautov z Kolchidy, aby naďalej utužovali priateľské styky, mali sa schádzať na pretekoch v zdatnosti. Najvhodnejším miestom podľa Hérakla bol priestor medzi riekami Alfeios a Kladeos, ktorý zasvätil Diovi Olympskému a nazval Olympia.
Pomocou staroegyptského datovania rokov a gréckej mytológie je možné zistiť, že „najospevovanejší“ vojvodca staroveku sa nielenže nezúčastnil výpravy Argonautov, no nebol ani zakladateľom hier (mal veľké problémy sám so sebou).
Prvenstvo a najväčšia pocta patrí kráľovi Pelopovi. Ním založené olympijské hry v polovici 18. stor. pred n.l. mali pripomínať jeho súboj na život a na smrť, ktorým získal ruku kráľovskej dcéry a élidský trón. Za zmienku stojí aj slávnosť v Olympii usporiadaná kráľom Endymiónom, tiež považovaným za organizátora olympijských súťaží. Ešte starší údaj o poriadaní hier pochádza z Kréty. V tamojšej jaskyni hory Dikté sa narodili Daktylovia, ktorí keď vyrástli, chránili kolísku s malým Diom. Po čase prišli do Élidy a postavili chrám na uzmierenie pre boha Krona. Jeden z nich priniesol do Olympie planú olivu a zriadil pre svojich bratov bežecké preteky. Víťazného brata obdaroval vencom z lístia olivy. Presný rok tejto udalosti nie je až taký dôležitý, nakoľko sa jednalo o hry jednorázové, bez tradície a účasti ďalších kmeňov alebo kráľovstiev.
Zhrnutím všetkých poznatkov súvisiacich s hrami zistíme, že skutočným tvorcom prvej olympiády bol kráľ Pelops, ktorý hry slávil na Diovu počesť najnádhernejšie ako ich kedy-kto mohol sláviť.
Zabehnúť si na štadióne, kde sa konali v staroveku olympíské hry je pre každého zážitok na celý život.
Štadión v Aténach, kde sa v roku 1896 konali prvé novoveké olympíské hry.
Novými originálnymi poznatkami doplnil a spracoval Slavomír Chren.