nedeľa, 21. septembra 2008

Schliemannove poklady prehovorili


Schliemannove poklady prehovorili

Dve významné udalosti z pohľadu historikov zaznamenal rok 1822. Francúz J. F. Champollión rozlúštil tajomstvo egyptského hieroglyfického písma a v Nemecku sa práve narodil budúci archeológ Heinrich Schliemann – najväčší objaviteľ pokladov, aké sa na Zemi podarilo odkryť.


Jeho detský sen – nájsť bájnu Tróju si v dospelosti splnil. O tom, že pri vykopávkach (od roku 1871) uvidí zlato a ďalšie vzácnosti zo života vládcov staroveku veľmi nedúfal. Trpezlivosť a šťastná náhoda však stáli pri ňom.


Pod vrstvou popola a kamenia našiel, ako ho sám nazval „Priamov poklad“ a neskôr v Mykénach v jednom z piatich hrobov, okrem iného svetoznámu „Agamemnonovu masku“.


Dnešní historici a archeológia sa smejú označeniam týchto pokladov. Žijú v presvedčení, že Heinrich Schliemann mal príliš bujnú fantáziu a vo výrokoch sa prenáhlil. Ako sa vedecké autority mýlia a neprávom hania veľkého objaviteľa, podávam svedectvo správnosti jeho tvrdenia. On totiž skutočne vyzdvihol spod zeme v Tróji poklad z doby vlády kráľa Priama a v Mykénach poklady predovšetkým z čias panovania kráľov Atrea a Agamemnona.


Dohady renomovaných odborníkov, kedy došlo k vojne o Tróju pretrvávajú. Spôsobujú to oni sami nedôveryhodnými vyjadreniami. Prevláda názor, že padla do útoku Helénov (Grékov) v 13. – 12. storočí pred n.l. Nezaujíma ich fakt, že Trója a najväčšie strediská gréckeho a krétskeho kráľovstva, zúčastnené na bojových akciách, mali už slávnu minulosť za sebou. Z monumentálnych palácov v Mykénach, Sparte, Knósse, Tróji zostali len ruiny.


Najväčší rozmach všetkých miest zúčastnených v trójskej vojne spadá do 17. storočia pred n.l. Vtedy, presne v roku 1646 pred n.l. zničili Gréci Priamovu Tróju. Pozostatky jej mohutných hradieb sú zo VI. vrstvy osídlenia. ( pozn.Trója obsahuje deväť hlavných vrstiev.)


Najpozoruhodnejšie zlaté umelecké predmety našiel Heinrich Schliemann v II. vrstve z datovania archeológov zodpovedajúcej 22. storočiu pred n.l. Z toho jasne vyplýva, že názov „Priamov poklad“ mal byť iba fikciou objaviteľa. Lenže, to ešte nikto netušil, čo bude nasledovať.


Z Tróje sa vybral Heinrich Schliemann do Mykén. Po preštudovaní údajov zanechaných antickým učencom Pausániom, pustil sa do odstraňovania nánosov zeminy v areáli bývalého paláca, kde predpokladal hroby mykénskych vládcov. Šťastena sa opäť na neho usmiala. Odkryl pováľané náhrobné kamene a päť hrobov. Hrobová výbava pozostávala z množstva predmetov nevyčísliteľnej hodnoty. Najviac však vynikli zlaté masky dospelých mužov a detí. V radostnom ošiali dal vedieť gréckemu kráľovi, že pozerá do zlatej tváre kráľa Agamemnona a na unikátne poklady rodinných príslušníkov. Najkrajšia zlatá maska sa tak uviedla ako symbol dejín celého Grécka. Odborníci sa po preskúmaní nálezov zjednotili v určení doby ich vyhotovenia. Konečný verdikt znel – pochádzajú zo 17. – 16. storočia pred n.l.


V tomto momente dochádza k priamej konfrontácii vedeckých autorít s vyjadreniami Heinricha Schliemanna. Zdá sa, že odborníci v oblasti histórie majú pevné argumenty. Známy „Priamov poklad“ pochádza vraj z 22. storočia pred n.l., „Agamemnonova maska“ s ďalšími pokladmi zo 17. – 16. storočia pred n.l. a k trójskej vojne došlo v 13. – 12. storočí pred n.l.


Ako vidieť vzniká tu poriadny chaos v datovaní. K nemalému údivu ho spôsobilo niekoľko jedincov, čo sa považujú za neomylných znalcov.


Nikto z nich si však nedal námahu skúmať trójske a mykénske zlato. Náhrdelníky, náramky, spony, náušnice, ihlice, prstene sú si navlas podobné, akoby ich stvorila ruka jediného zlatníckeho majstra. Podľa toho by skvosty mali patriť do rovnakého obdobia. Keďže k vojne o Priamovu Tróju došlo bezpečne v 17. storočí pred n.l., zlaté predmety z Mykén sú datované správne do 17. – 16 storočia pred n.l. Problematickým zostáva trójsky poklad. Nájdený bol síce v staršej vrstve, ale keď sa zamyslíte nad tým, že ho Heinrich Schliemann objavil pod jeden a pol metrovou vrstvou popola a kamenia musí vám začať „svitať“. Ten, kto chcel poklad ukryť, musel vykopať jamu (alebo tam už bola), vložiť ho do nej a zasypať. Tým sa dostal do nižšej a staršej vrstvy, ktorá so skutočným obdobím zhotovenia nemá nič spoločné.


Drahocennosti vzhľadom na príliš veľkú podobnosť s mykénskymi musia preto patriť do 17. storočia pred n.l.


Vedecké osobnosti dodnes máta mytológia. Jednoducho jej nedôverujú a rovnako sú skeptickí aj k menám v nej uvádzaných. Je to na škodu každého, kto chce dôkladne poznať starovek. Moje presvedčenie, že postavy z mytológie naozaj žili, podporujú nasledovné dôkazy.


Staroegyptské datovanie rokov veľmi napomohlo rozlúštiť tajomstvo bájnej Atlantídy (Kréty), určenia roku vzniku athénskeho zriadenia, trójskej vojny a presnej doby narodenia a skonu významných osobností staroveku.


Atreus, Aeropé, Agamemnon, Élektra, Kassandra (a jej deti, ktoré mala s Agamemnonom), to je iba zopár mien vybraných z mytológie, ktoré by vedecký svet pri logickom uvažovaní nemusel považovať za vymyslené, ale skutočné. Čosi tomu napovedá mykénska hrobová výbava.


V treťom hrobe vyloženom tepaným zlatom pútali pozornosť artefakty pri žene poukazujúce na import z Kréty. Komu prejavili takto úctu alebo poslednú vôľu? Jedinou významnou Kréťankou na mykénskom dvore bola manželka kráľa Atrea – Aeropé. V tom istom hrobe sa pri ďalšej žene objavilo popri zlatých šperkoch neuveriteľné množstvo korálikov z jantáru. Koho telo uložili k slávnej kráľovne Aeropé? Bola to jej vnučka (dcéra Agamemnona) – Élektra ( v gréčtine znamená jantár).


Piaty hrob ukrýval telesné pozostatky troch mužov. Na tvárach dvoch ležali zlaté masky. Množstvo mečov a dýk so zlatými ozdobami rozprávalo príbehy významných osôb – kráľa Atrea, jeho syna kráľa Agamemnona a vozataja Eurymedonta: Jeden z dôkazov – stéla, bol pri hrobe. Do kameňa vytesaný bojovník na voze poháňa koňa, vedľa stojí postava s vetvičkou (nie s mečom!).


To, že v kameni je vyryté meno zosnulého v krétskom hieroglyfickom písme, nenapadlo nikoho. Použitím rozlúštených samohlások a spoluhlások z hieroglyfov do znakov na stéle prečítame meno ATESERS (ATERASE) = ATREUS.


Neustály rozruch vyvoláva Agamemnonova maska. Postarali sa o to americkí vedeckí pracovníci. Hovoria o podvrhu. Chceli túto masku na expertízu. Nepozdáva sa im precízne vypracovanie. Apelujú na to, že chemické zloženie predmetov zo zlata v novoveku je odlišné od staroveku. Laboratórnymi skúškami by dokázali, že maska nepochádza zo 17. storočia pred n.l.


Pochybnosti teda nevyvoláva len samotný názov, ale aj výroba masky. Heinricha Schliemanna obvinili, že ju dal zhotoviť neznámemu zlatníkovi. Možno závisť, žiarlivosť a nekalé úmysly prinútili tieto osoby k neserióznym krokom. Gréci z pochopiteľných dôvodov masku nezapožičali. Aby sa predišlo podobným špekuláciám, mohli navrhnúť týmto expertom, nech prinesú prístroje do Grécka a urobia skúšky bez porušenia tohto unikátu na ich území, pod dohľadom domácich odborníkov.


Trpké chvíle spôsobujú „Agamemnonovej maske“ tí, ktorí ju spomínajú v rôznych publikáciách a článkoch. Raz sa dozviete, že bola vyzdvihnutá zo štvrtého hrobu inokedy zas z piateho. Jedno je isté, masky mužov z piateho hrobu patrili kráľom Atreovi a Agamemnonovi. V prípade, že najkrajšia a najznámejšia z nich pochádza z piateho hrobu, je určite maskou vládcu Mykén, Argu a dobyvateľa Tróje – Agamemnona


(v múzeu v Aténach).


Spomínaný „Priamov poklad“ má svoj pôvod s najväčšou pravdepodobnosťou na Peloponéze. Kráľovstvá Mykén a Sparty to nemali k sebe ďaleko vzhľadom na príbuzenské vzťahy. Ten, kto zhotovoval šperky pre Mykénčanov, mohol bez problémov vyrábať i pre Sparťanov. Ako sa dozvedáme, najkrajšia žena vtedajšieho sveta Helena, si pri úteku zo Sparty zobrala množstvo zlatých klenotov. V Tróji nimi istotne očarila každého. Počas bojov predpokladala ničivý útok Helénov a rabovanie, preto šperky narýchlo s niekým zakopali. Po páde Tróje si už nemohla (nevedela) spomenúť na miesto úkrytu, alebo musela narýchlo odísť s manželom Menelaom. Z toho sa dá usudzovať, že „Priamov poklad“ nepochádzal z Tróje ale zo Sparty. Najvýstižnejšie ho charakterizuje pomenovanie ako „Poklad Heleny – najkrajšej ženy sveta“ (v múzeu A. S. Puškina v Moskve).


Každý, kto si tento článok prečítal, už vie, že toľko zatracovaný doktor Heinrich Schliemann mal pri svojich „vizionárskych úletoch“ pravdu. Zaslúži si, hoci oneskorene, verejné ospravedlnenie celého vedeckého sveta. Iba jeho šikovnosti môžeme ďakovať, že dnes obdivujeme nádherné výrobky starovekých umelcov, ktoré vlastnili v 17. storočí pred n.l. veľké postavy histórie.


S odstupom času mu možno vytknúť jediné, že podobne ako Pausánia nečítal aj Platónovu povesť o Atlantíde. Istotne by, ako bystrý človek, prišiel na to, že týmto bájnym ostrovom je Kréta (navštívil Krétu a chcel tam kopať...). Mohol odhaliť miesto, kde stál skutočný Knossos (Angličan Arthur Evans našiel len predmestie.), kráľov Minoa, Deukalióna a Idoménea s najvzácnejšími pokladmi Zeme, aké by už žiadny archeológ nedokázal nikdy prekonať.


Zlaté masky objavené H. Schliemannom v mykénskych hroboch.

Zlatá rukoväť dýky z piateho hrobu.


Bronzové meče so zlatými ozdobami.


Za múrmi mykénskeho hradu bolo odkrytích šesť hrobov, v ktorých nachádzali predmety nevyčísliteľnej hodnoty.


Vstup do Atreovej pokladnice.


Hrobka mykénskeho kráľa Aigistha.


Athreova pokladnica (Mykény)


Miesto v Mykénach, kde uložili telesné pozostatky najznámejších obyvateľov.


V trójskom areáli našiel H. Schliemann poklad doby vlády kráľa Priama.


Zlaté čelenky a náušnice patrili pravdepodobne najkrajšej žene sveta - Helene.

Náramky, náušnice, ihlice, čelenky a ďalšie zlaté predmety z trójskeho pokladu.


Zlato a striebro v umeleckom prevedení z mykénskych hrobov.


Zlatý kalich z Mykén s dvoma uchami, na ktorých sú dva holuby. Podobný zlatý pohár len so štyrmi uchami, na ktorých sedelo osem holubov vlastnil kráľ Nestor z Pylu (Peloponéz - Grécko)



Neuveriteľná podobnosť zlatých šperkov a artefaktov z Tróje a Mykén. Vyšli z dielne rovnakého zlatníckého majstra...

Poľná cesta nad starovekým sídlom na Kréte, odkrytým Arthurom Evansom, vedie ku skutočnému palácu najslávnejších krétských panovníkov a k pokladom, ktoré vyriešia najväčšiu záhadu dejin.

Sophia - grécka manželka H. Schliemanna so šperkami najkrajšej ženy sveta - spartskej Heleny ...

dr. Heinrich Schliemann - najslávnejší archeológ histórie.


Jedinečné poznatky z výskumu spracoval Slavomír Chren.


Pripomienky zasielajte na adresu: slavo.chren@post.sk